Vymaznané náramky

Kým sa z kusu dreva stane nový náramok v mojej galérii, tak mi veľa krát prejde rukami.

Keď už mám vybraté servítky a vzory, ktoré na náramok pôjdu, pripravujem základ. Náramok dostane podkladovú farbu ladiacu zo servítkou, aby sa pekne schovali línie strihu (1. schnutie). Potom postupne nanášam vzor zvonku (2. schutie) a z vnútra (3. schutie). Niekedy na spojenie rôznych častí vzoru opäť využívam akrylové farby. (ďalšie schutie :) ). Postupne lakujem náramok - niekoľkokrát musí vyschnúť a byť prelakovaný. Aby som dosiahla hladučký povrch, tak zase náramky brúsim. Vtedy musím dať pozor aby som to neprehnala a nezničila si vzor. No a aby sa náramok nakoniec krásne leskol, tak ho znovu lakujem aspoň dva-krát aj z vonku aj z vnútra. Aby v laku neostávali otlačené miesta, tak musím vždy mezdi lakovaním vnútornej a vonkajšej strany spraviť medzischnutie.

Nie nesťažujem sa :) robím to rada. Rada sa maznám s vecami, ktoré vyrábam. Teší ma, keď vo vecičkách ostane kus zo mňa.

Žiadny nepustím z ruky, kým nie je krásny zo všetkých strán. Ja viem že pri nosení až tak ten vzor vnútri nevidno, ale niečo predsa. Hlavne na chudučkých rukách. A poteší vás aj keď ho práve nemáte na ruke a vidíte ho na poličke v plnej kráse.

Tak vás prosím, ak si niektorý z nich "adoptujete", pekne sa oň starajte. Nenamáčajte ho zbytočne. Občas ho preleštite mäkkou handričkou. A hlavne noste ho s rovnakou láskou ako ich ja vymaznávam. :)

pa

K.

a ešte ukážka že aj keď sú súrodenci, je každý iný :)